Z knižnice Rusalky: ruské knihy v slovenskom šate

napísali: Iva Roháčová & Veronika Goldiňáková

V minulých blogoch sme vám ukázali, ako ľahko a kde všade sa dá natrafiť na ruštinu v online priestore. Dnešok preto môže pôsobiť ako čelom vzad. Tentokrát tu totiž máme blog, v ktorom sa vrátime k starému dobrému spoľahlivému médiu – témou budú knihy.

Je to tak, na nasledujúcich riadkoch spoločne odhalíme časť ruskej literatúry. Nebude to však exkurz do najlepších románov devätnásteho a dvadsiateho storočia, ostaneme v dvadsiatom prvom storočí a z dvadsiateho zoberieme len posledných desať rokov.

V zozname nižšie nájdete knihy súčasných ruských autorov. Ak sa už začínate ošívať, pretože sa ešte necítite na čítanie súvislého umeleckého textu po rusky, môžete si vydýchnuť. Všetky knihy na našom zozname sú preložené do slovenčiny.

Môžete si tak na našej malej vzorke všimnúť, aké vydavateľstvá sa zaujímajú o autorov píšucich po rusky, aké mená podstúpili slovenskú transkripčnú procedúru a k tomu všetkému si, samozrejme, predstavíme aj mená hrdinských prekladateľov, ktorí nám všetky uvedené diela sprístupnili.

Skôr než sa pustíte do obohacovania svojej knižnice, nákupného košíka či „to-read“ zoznamu, chcela by som uviesť, že tento blog sa nesnaží byť a určite ani nie je recenziou – je výberom z knižníc niekoľkých rusistov. Chceli sme ním vytvoriť základ pre vznik zaujímavej kôpky čítania. Budeme nadšení, ak nám k nej prispejete svojimi vlastnými tipmi – nech máme všetko pekne na jednom mieste.

Oleg Sencov – Marketér

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Artforum, 2020

Autobiografická zbierka poviedok ukrajinského filmára, režiséra a spisovateľa Olega Sencova vznikla počas jeho pobytu vo väzení. Odohráva sa v 90. rokoch a hrdinami poviedok sú väčšinou mladí muži, ktorí sa brodia životom, snažia sa dosiahnuť svoje ciele, hľadajú zmysel, študujú, pracujú, budujú vzťahy a popritom všetkom odzrkadľujú dobu a cenu jednotlivca v nej.

Jednu z poviedok z Marketéra si môžete prečítať online v magazíne Medzi knihami: https://medziknihami.dennikn.sk/clanky/poviedka-mesiaca-april-2020-moskvic/

Guzeľ Jachina – Zulejka otvára oči

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Slovart, 2018

Debutový román tatárskej spisovateľky cez hlavnú postavu Zulejku rozpráva príbeh o sedliakoch, ktorých v tridsiatych rokoch „rozkulačili“ – zbavili majetku a presídlili na Sibír. Hovorí o mnohých dôležitých a vážnych témach, a to nielen o nespravodlivosti podobných porevolučných zásahov a nezmyselnosti sovietskeho režimu, o ľuďoch, ktorí mu viac či menej úprimne verili, ale aj o tom, kým vlastne človek je, ak je vytrhnutý z domova a presadený do nehostinného prostredia. Aké je to byť „len človekom“ v kraji, ktorý bol dovtedy absolútne nedotknutý ľudskou rukou. Okrem príbehu je kniha pútavá aj svojím jazykom. Len tak naverímboha otvorím knihu, počkajte:

„Z útesu sa Angara otvárala ako na dlani. Bujná zelená hruď ľavého brehu sa prudko vzdúvala ako kysnuté cesto v dieži, jasným smaragdovým odrazom padala do oloveného zrkadla rieky. Voda sa ako ťažké široké plátno lenivo vinula naokolo, odchádzala do blankytu obzoru, k Jeniseju. Tam, kam nedávno odplával Kuznecov čln.“

Celý seriál natočený podľa knihy nájdete na Youtube: https://www.youtube.com/playlist?list=PLHI1ZlIXQzpECGPbFU2eoq32YybSRG-Lv

Svetlana Alexijevič

Bieloruská autorka a novinárka, laureátka Nobelovej ceny za literatúru a držiteľka mnohých ďalších ocenení za svoje literárne dielo. Len málokto o nej dnes ešte nepočul a my ju tiež nemôžeme vynechať, ak existuje minimálna šanca, že po jej knihách ešte niekto nesiahol. Počas svojej novinárskej práce zaznamenala množstvo svedectiev ľudí, ktoré by inak ostali nevypočuté – či ide o spomienky účastníkov druhej svetovej vojny alebo o mrazivé výpovede obetí havárie v Černobyle.Jej knihy si slovenský čitateľ môže prečítať vďaka vydavateľstvu Absynt a prekladateľom, ktorých uvedieme pri každom diele tejto reportážnej pentalógie. Knihy uvádzame podľa ich miesta v sérii.

1. Vojna nemá ženskú tvár (2015)

svedectvá stoviek priamych účastníčok Veľkej vlasteneckej vojny
Preklad: Marek Chovanec, Ondrej Marušiak

„O sebe si pamätám, že som sa spočiatku bála smrti… Cítila som údiv i zvedavosť. Ale potom, od únavy, ma už neľakal ani údiv, ani zvedavosť. Celý čas som bola na hranici síl. Na hranici. Už som sa len bála, že ako zabitá nebudem pekná. Ženský strach… Len aby ma výbuch neroztrhal na kúsky. Aj to som videla. Ja sama som také kúsky zbierala…

– Sofia Konstantinovna Dubňakovová, sanitárna inštruktorka”

2. Poslední svedkovia (2018)

príbehy ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny deťmi. Pamätajú si na ňu? Dá sa na to vôbec zabudnúť?
Preklad: Silvia Šalatová

3. Zinkoví chlapci (2016)

desiatky príbehov priamych účastníkov vojny v Afganistane alebo ich blízkych či príbuzných.
Preklad: Kristína Karabová

„Ibaže mňa dvakrát podviedli: poslali ma do vojny a nepovedali pravdu o tom, aká je to vojna – pravdu som zistil až o osem rokov. Pod zemou ležia moji kamaráti a nevedia, ako ich s tou podlou vojnou podviedli. Niekedy im až závidím, lebo sa o tom už ani nikdy nedozvedia. Už ich viac nepodvedú.“

4. Černobyľská modlitba (2017)

Preklad: Silvia Šalatová

„Vrátili sme sa domov. Všetko som zo seba zhodil, všetko oblečenie, ktoré som tam mal som vyhodil do smetí. A pilotskú lodičku som daroval malému synovi. Veľmi prosil. Nosil ju, takmer ju nedával dole. O dva roky mu stanovili diagnózu: nádor na mozgu…“

5. Časy zo secondhandu. Koniec červeného človeka (2016)

20 príbehov o tom, či a ako sa dá prežiť rozpad takého impéria, akým bol Sovietsky zväz a kde je v tomto procese miesto obyčajného, „malého“ človeka.
Preklad: Kristína Karabová

„Za päť rokov sa môže v Rusku zmeniť úplne všetko a za 200 rokov vôbec nič.“

Ľudmila Ulická – Jakubov rebrík

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Slovart, 2017

V zozname ruskej literatúry, ktorá stojí za prečítanie, sa nedá opomenúť Ľudmila Ulická a jej román Jakubov rebrík, v ktorom zachytáva veľkú časť pohnutých ruských dejín. V románe retrospektívne rozpráva príbeh viacerých generácií rodiny Osetských, ktorí najprv žijú v Kyjeve, a neskôr sa presťahujú do Moskvy

Autorka je známa aj svojimi kritickými postojmi, otvorene vystupuje proti Vladimirovi Putinovi a tiež proti vojne na Ukrajine.

Úryvok z románu si môžete prečítať Medzi knihami: https://medziknihami.dennikn.sk/clanky/ludmila-ulicka-jakubov-rebrik/

Akram Ajlisli – Kamenné sny

Preklad: Nina Cingerová
Vydavateľstvo: Premedia, 2016

„V krajine nezostala jediná duchovná autorita, človek, ktorý by bez strachu o svoj vlastný krk mohol povedať ľuďom pravdu. Kam sa podel náš humánny národ? Kde je naša slávna inteligencia?

Kamenné sny vykresľujú konflikt Arménov a Azerbajdžancov o Náhorný Karabach. Kniha otvára aj tému prenasledovania Arménov Azerbajdžancami, o ktorej sa dovtedy zo strany Azerbajdžancov mlčalo.

Sledujeme postavu popredného azerbajdžanského herca Sadaja Sadyglyho, ktorý bol zbitý do bezvedomia za to, že sa zastal nevinného muža. Ten muž bol, „bohužiaľ“, Armén. Prenikáme do jeho kamenných snov a v nich vidíme, ako sa Sadajovi žilo v časoch mieru.

Útla kniha toho dokáže zmeniť veľa. V živote Ajlisliho to však nebolo k lepšiemu. Za to, že Arménov v čase konfliktu vykreslil v priaznivom svetle, boli jeho knihy verejne pálené a on vyhlásený za zradcu a nepriateľa národa.

Michail Zygar – Všetci mocní Kremľa

Preklad: Silvia Šalatová
Vydavateľstvo: Absynt, 2016

Máte pocit, že nerozumiete súčasnému Rusku? Netrápte sa, o tomto pocite existuje v samotnom Rusku dobre známa báseň ešte z roku 1866 (!). Ak sa však chcete dozvedieť niečo o ruskej politickej mentalite, odporúčame vám knihu Všetci mocní Kremľa. Samozrejme, nenájdete v nej návod na porozumenie Putinovi, dokonca ani žiadne univerzálne odpovede, no dovolíme si povedať, že vám odpovie aspoň na nejaké z vašich mnohých otázok. Pomôže pri tom fakt, že kniha je napísaná veľmi pútavo a podrobne.

P.S.: Okrem tejto knihy, si tiež vďaka vydavateľstvu Absynt môžete, tentokrát v preklade Sama Marca, prečítať aj ďalšie Zygarovo dielo – Impérium musí zomrieť. Zygar v ňom jedinečným a veľmi zaujímavým spôsobom opisuje Rusko v rokoch 1900-1917.

Viktor Jerofejev – Encyklopédia ruskej duše

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Artforum, 2011

Ako hovorí anotácia knihy: „Je to beletria, historický exkurz, humoristická knižka alebo – ako hovorí názov – encyklopédia? Zo všetkého kúsok. Viktor Jerofejev, znalec ruskej duše, rozkrýva jej tajomstvá úžasným spôsobom. A keď doznie smiech, tu trpký, onehdy (škodo)radostný či veselý, zistíte, že máte v očiach slzy a na chrbte zimomriavky.“

Encyklopédia ruskej duše je kniha, pri ktorej sa budete smiať a zároveň premýšľať, či robíte správne. U mňa doma, bohužiaľ, straší v českom preklade, preto, prosím, ospravedlňte nasledovné citáty:

„Naděje v Rusku umírá první. Takový je závěr, který lze vyvodit z našich národních dějin.“

„Lidi šťastné má Rusko rádo jen v písních a po smrti.“

Ľudmila Petruševská – V dome niekto je

Preklad: Valerij Kupko, Ivana Kupková
Vydavateľstvo: Artforum, 2011

Výber poviedok z rôznych období tvorby Ľudmily Petruševskej. Každá má iný nádych, každá vás vtiahne a nepustí ani týždeň po dočítaní. Staneme sa svedkami rôznych postáv v rôznom stupni trápenia. Niekedy však nebudeme vedieť rozlíšiť mystično, sen, realitu a všetko medzitým. Jazyk autorky aj prekladateľa tento pocit len umocní.

P.S.: V dome niekto bol.

Vasilij Aksionov – Moskva-kva-kva

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Marenčin PT, 2008

Moskva, 50. roky minulého storočia, stalinský výškový dom na brehu rieky Jauzy – to sú historické a politické kulisy pre čudesný príbeh, ktorý sa raz točí okolo neprehľadného ľúbostného mnohouholníka a v ďalšom momente si uťahuje zo všetkého – vtedajších ľudí, krajiny, politiky a vonkoncom nešetrí ani svoje hlavné postavy. Tými sú všestranne nadaná študentka Glika, „symbol sovietskej panenskosti“, Stalin – ktorého Glika obdivuje a básnik Smeľčakov, pilot Mokkinakki či rozprávač príbehu Tak Takovič Takovskij – muži snažiaci sa o Glikinu náklonnosť.

Štýl Aksionova je veselý, pohráva sa s postavami aj čitateľom a vysmieva sa nielen z doby, v ktorej sa jeho príbeh odohráva, ale aj z ľudí ochotných ju ešte dnes vychvaľovať.

Vladimir Sorokin – Opričníkov deň

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Kalligram, 2008

Pripútať sa a zaťať zuby! Píše sa rok 2028, vnárame sa do jedného dňa v živote Andreja Daniloviča Komjagu, opričníka a obrancu Obrodenej Svätej Rusi. Čo to je? Dozvieme sa po ceste, opričníkov deň je nabitý od rána do večera. Začname ranným kvasom, pokračujeme rabovačkou domu bojara, ktorý sa dostal do nemilosti, nasleduje ľahká obedná cenzúra textov a divadelného predstavenia a dostaneme sa aj k veciam, ktoré si chcete radšej sami prečítať, pretože… nechcem kaziť prekvapenie. Verte však, že táto kniha nie je len súčtom vymenovaného. Sorokin prostredníctvom svojského štipľavého humoru a obrazov, ktoré hraničia s nevkusom na pomerne malom priestore ukazuje, aká nebezpečná vie byť z reťaze odtrhnutá totalitná moc.

Jurij Poľakov – Kozľa v mlieku

Preklad: Ján Štrasser
Vydavateľstvo: Slovart, 2007

Táto knihe si za ten čas, čo je na svete (polovica 90. rokov), už stihla získať prívlastok „kultová“. Niet sa veľmi čomu diviť, predstavte si jej príbeh: Istý literát sa rozhodne, že upletie z h…a bič – teda, vyrobí z chlapa, ktorý nemá absolútne nič spoločného s literatúrou, uznávaného avantgardného umelca. To však nie je všetko! Tento chlapík pritom nenapíše absolútne NIČ. Stačí, že sa naučí pár fráz a bude ich opakovať, keď sa mu povie. Jednou z týchto fráz je aj „Nebudeš variť kozľa v mlieku jeho matky“.

Kniha je absurdná, smiešna a geniálna zároveň. Určite odporúčame dať si tú námahu nájsť ju.

Ukážka z knihy v článku v Knižnej revue 2007/06: https://www.litcentrum.sk/clanok/jurij-polakov-kozla-v-mlieku

Dúfame, že ste si medzi spomenutými autormi našli aspoň jedného, ktorému dáte šancu a ak vám vo výbere niekto chýba (čo je úplne samozrejmé, sama viem o autoroch, ktorí by sa sem ešte dali vopchať 😊), určite nám o ňom dajte vedieť!

Iva Roháčová
Napísali:
Veronika Goldiňáková