Prečo oslavujeme 1. máj?

napísala: Iva Roháčová

Майские праздники – najdlhšie trvajúce dni pracovného voľna v Rusku (1. máj – 8. máj) hneď po novoročných prázdninách. Výlety do prírody, k moru, na chatu k čakajúcim hriadkam (a šašliku! 💖), teplé májové slnko a zaslúžené dni oddychu, na ktoré sa Rusi tešia takmer ako na Nový rok.

Dnes sme si pre Vás pripravili blog o týchto májových sviatkoch. Odkiaľ pochádzajú oslavy Prvého mája? A prečo v Rusku ukončili druhú svetovú vojnu o deň neskôr? Odpovede na tieto, ale aj ďalšie otázky nájdete na nasledujúcich riadkoch.

Čo sú to za sviatky? Máme ich aj my?

1. máj – Deň jari a práce · 9. máj – Deň víťazstva

Áno, slávia sa aj u nás, zďaleka však nie v takej miere ako v Rusku. Keď ide o sviatky, Rusi si vedia dopriať – a to nehovorím len o oslavách, jedle, pití a veselí, ale aj o ich trvaní. S nimi nejaký sviatok, čo pripadol na víkend nevybabre. Ak totiž v danom roku vyjde určitý sviatok na sobotu alebo nedeľu, deň voľna sa prenesie sa na najbližší pondelok či piatok. V skratke – vždy možno rátať s krásnym predĺženým víkendom.

Tohtoročné prázdniny sa do histórie zapíšu ako najdlhšie: trvajú totiž neuveriteľných 11 dní, od 1. do 11. mája. Bohužiaľ, má to aj svoju tienistú stránku. Nikto ich nebude môcť stráviť pri mori, v meste či so svojimi blízkymi – prísne opatrenia v súvislosti s celosvetovou pandémiou sa začnú uvoľňovať až po 11. máji.

Prečo sú však práve tieto dva sviatky, oba častokrát spájané so socializmom, stále veľmi populárne aj v dnešnom Rusku? Čo dávajú novým generáciám? Aby sme lepšie pochopili ich význam a miesto v ruskej kultúre, musíme načrieť do minulosti a vyjasniť si pár základných vecí…

Sviatok práce nepochádza z Ruska.

Ba dum tsss! Áno, viem, šokujúce, možno som mala začať jemnejšie. Ale je to tak. Tradícia spájať prvý májový deň s práou pochádza z úplne iných zemepisných šírok, konkrétne z Austrálie. Robotníci z okolia Melbournu vyhlásili v roku 1856 štrajk. Žiadali zlepšenie svojich pracovných podmienok, a to hlavne skrátenie pracovného času z neúnosných pätnástich hodín na prijateľnejších osem. Ich požiadavka bola splnená. Austrálski robotníci sa tak stali prvými na svete, ktorým sa podarilo dosiahnuť osemhodinový pracovný čas bez krátenia mzdy, čo bolo, samozrejme, poriadnym dôvodom na oslavu.

Do Ruska sa sviatok dostal až po tom, čo precestoval polovicu sveta. Príklad svojich austrálskych kolegov nasledovali najprv americké a kanadské odborové organizácie. Tie v roku 1886 požadovali, aby bol vo fabrikách od 1. mája zavedený osemhodinový pracovný čas, na čo väčšina zamestnávateľov nebola ochotná pristúpiť. Robotníci tak 1. mája začali štrajkovať. Šlo pritom o množstvo protestov naprieč celou krajinou, najznámejším sa však stal masaker na chicagskom námestí Haymarket. Nepokoje na tomto námestí sa vymkli spod kontroly a vyústili do smrti niekoľkých štrajkujúcich. Na znak solidarity s americkými kolegami sa robotníci z krajín starého kontinentu (Francúzi, Angličania, Holanďania, ale aj Rusi) rozhodli usporiadať početné manifestácie.

O tri roky neskôr (v roku 1889), kongres II. Internacionály v Paríži vyhlásil 1. máj za deň na pamäť medzinárodných demonštrácií za osemhodinový pracovný čas. Odvtedy sa 1. máj pre pracujúcich stal každoročným dňom demonštrácií za lepšie pracovné podmienky. Vďaka austrálskym a americkým robotníkom tak vznikol Sviatok práce, v anglojazyčnom prostredí známy aj ako Labour Day či May Day.Do Ruska sa teda povedomie o prvom máji ako dni boja za lepšie pracovné podmienky dostalo ešte dávno pred rokom 1917. Už pred revolúciou sa prvého mája konali pikniky za mestom, ktoré častokrát slúžili ako miesta pre nelegálne schôdze robotníkov – preto boli prísne sledované cárskou políciou.

Po roku 1917

Prvomájové oslavy z roku 1917 – 1 мая 1917 г. Петроград

Rok 1917 je prelomový z viacerých dôvodov – pre ruský sviatok práce napríklad v tom, že sa po prvý raz oslavoval verejne a masovo. Do ulíc vyšli milióny skandujúcich robotníkov. Po Októbrovej revolúcii sa 1. máj stal oficiálnym sviatkom. Najprv pod názvom Deň Internacionály, neskôr Medzinárodný deň pracujúcich – Prvý máj.

Priebeh Prvého mája

V období socializmu boli prvomájové oslavy spojené so sprievodmi s alegorickými vozmi, „mávadlami“, kvetinami, transparentmi, piesňami…

Deň sa delil na dve časti: Oficiálnu, počas ktorej robotníci v sprievodoch vyjadrovali svoju solidárnosť s revolúciou. Táto časť mala politický charakter a pre občanov Sovietskeho zväzu bola „nepovinne povinná“.

1 мая. Москва. 1952 год.

Okrem hudby, piesní a zábavy ho sprevádzali aj politické vystúpenia predstaviteľov Komunistickej strany. Najväčšia prvomájová demonštrácia sa každoročne konala na Červenom námestí v Moskve. To však nezabralo celý deň.

Druhá polovica sviatočného dňa prebiehala viac-menej neorganizovane, v neoficiálnej, uvoľnenejšej atmosfére. Práve vtedy sa ľudia vyberali do prírody, a tak sa čiastočne nadviazalo aj na tradíciu „piknikov“ ešte spred revolučných čias.

1 Мая 1964 год. Хрущёв – В последний раз на трибуне Мавзолея.
1970 год
Первомай 1993 года. Москва.

A dnes?

Шествие в честь Дня труда – 1. Мая 2017

Posledná prvomájová demonštrácia v komunistickom duchu sa konala v roku 1990. Niekoľko rokov po rozpade Sovietskeho zväzu sa 1. máj premenoval na Sviatok jari a práce. V súčasnosti sa vytráca jeho politický charakter, na popularite však nestráca. Je to vraj jednoducho preto, lebo väčšina Rusov vidí prvomájové prázdniny ako vítané voľno, príležitosť na oddych v kruhu svojich blízkych a dlho očakávané zahájenie chatovej sezóny. Dobré jedlo a alkoholické nápoje sú samozrejme jeho neodmysliteľnou súčasťou.

Prečo v Rusku ukončili druhú svetovú vojnu o deň neskôr?

Druhý z májových sviatkov sa viaže na dátum konca druhej svetovej vojny. Vo väčšine sveta pripadá výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom na 8. mája – kde teda nastal problém? V byrokracii.

Nemecko podpísalo kapituláciu už 7. mája 1945 v Remeši. Malo to však jeden problém: pri podpise chýbali oficiálni sovietski predstavitelia a správa sa zjavne nerozšírila medzi všetky nemecké jednotky, ktoré stále napádali tie sovietske. Sovietsky zväz preto trval na tom, aby Nemecko podpísalo bezpodmienečnú kapituláciu ešte raz, tentokrát za prítomnosti všetkých Spojencov. Stalo sa tak 8. mája o 23:01 stredoeurópskeho času – podľa moskovského času však už bol nový deň.

Pracovný Deň víťazstva

Jeho zaradenie medzi dni pracovného pokoja na seba dalo čakať. Voľno v celom Sovietskom zväze bolo na tento deň povolené len prvé dva roky po vojne, potom, v roku 1947 voľno na Deň víťazstva zrušili v prospech Nového roku. Traduje sa, že za týmto krokom stojí samotný Stalin, ktorý tak urobil zo žiarlivosti na generála Žukova – ten bol stelesnením víťazstva vo Veľkej vlasteneckej vojne.

Medzi dni pracovného pokoja sa teda 9. máj definitívne zaradil až o takmer dvadsať rokov neskôr. Jeho prvé veľké jubileum v roku 1955 bolo obyčajným pracovným dňom – samozrejme, ľudia si ho pripomenuli, oficiálne však ostalo viac-menej nepovšimnuté.

Ako chuťovku prikladáme záznam z prvého

Первый парад победы – 24 июня 1945

Krôčik po krôčiku

K terajším pompéznym oslavám sa Rusko dopracovalo postupne. Dnešná podoba Dňa víťazstva ako druhého najpopulárnejšieho štátneho sviatku sa začala formovať až v roku 1975, dvadsať rokov po vojne. Môže za to Brežnev, ktorý 9. máj vrátil medzi voľné dni, obnovil vojenskú prehliadku na Červenom námestí, recepciu v Kremli a (ešte v roku 1967) osobne odhalil pamätník neznámeho vojaka.

Могила неизвестного солдата, Москва, 1967

Odvtedy sa slávnosti spojené s Dňom víťazstva nabaľovali ako snehová guľa až do podoby, v ktorej ich poznáme dnes.

Dnes sa väčšine ľudí 9. máj spája s prehliadkami vojenskej techniky, veteránmi, stíhačkami a pompéznymi sprievodnými akciami vo väčšine veľkých miest Ruskej federácie. Ťahúňom je, samozrejme, vojenská prehliadka na moskovskom Červenom námestí. Ľudia spievajú kultové pesničky, niektorí pozerajú filmovú epopeju Oslobodenie. Mnohí kladú vence k pamätníku neznámeho vojaka pri kremeľských stenách, tancujú valčík na ulici. Oslavy bývajú zavŕšené ohromným ohňostrojom.

Rok 2000 – 55. výročie víťazstva

Najnovšia tradícia vznikla v roku 2012 v meste Tomsk, odtiaľ sa však stihla rýchlo rozšíriť do celého Ruska. Volá sa Nesmrteľný pluk a je to spomienkový pochod potomkov ľudí, ktorí bojovali vo veľkej vlasteneckej vojne. Účastníci pochodu nesú fotografie svojich predkov.

Minulý rok ich len v Moskve bolo odhadom okolo pol milióna. To len ukazuje, prečo je v Rusku koniec veľkej vlasteneckej vojny taký populárny aj do dnešných čias – takmer v každej rodine sa nájde niekto, kto vo vojne bojoval, skoro žiadna rodina nevyviazla nepoznačená.

A teraz si predstavte, že máte oláviť tieto dva sviatky a medzi nimi ešte plnohodnotne pracovať. Za ten čas vám nestihne ani poriadne vytráviť a pracovnú morálku by ste hľadali veľmi ťažko. Hoci oslavy trvajú dlho a z víkendov sa sviatky prenášajú na bežné dni, medzi prvým a ôsmym májom zvyčajne stále ostávajú približne 3 bežné pracovné dni. Ako z práce vykľučkovať je však vúčšinou už len otázkou šikovného plánovania počtu dní dovolenky

Nakoniec možno aj dobre, že my niečo podobné nemáme, no nie?

Tento blog si môžete prečítať a na našom Facebooku.

Iva Roháčová
Napísala: