ДЕ(рь)МОКРАТИЯ

napísal: Peťo Rusina

Ak sledujete ruské médiá, určite ste si všimli ako veľmi Rusi obľubujú slovné hračky. O jednej z nich (ДЕ(рь)МОКРАТИЯ) sa dočítate viac v dnešnom rusalkovskom blogu, ktorý pre vás napísal náš “papaša” Peťo Rusina. Prajeme príjemné čítanie:

Mediálny diskurz v ktorejkoľvek krajine býva bohatý na rôzne slovné hračky, zvraty a termíny. Autori článkov sa nimi snažia pomenovať isté fenomény prítomné v našej spoločnosti. Tomuto procesu mnoho ráz podlieha aj slovo „demokracia“ (vláda ľudu). Ak sa ktorémusi publicistovi zdá, že sa demokracia vymyká ľudu z rúk, začína premýšľať nad tým, čím to je a o akú -kraciu vlastne ide. Tak sa nám v mediálnom priestore objavujú zmienky o kleptokracii (vláda zlodejov), plutokracii (vláda bohatých), mediokracii (vláda médií), ba dokonca aj emokracii (vláda emócií).

Výnimku nepredstavuje ani ruský verejný diskurz. Jednou z -kracií, ktorá sa v ňom objavila a zanechala v ňom nezmazateľnú stopu je dermokratija.

Výraz dermokratija (дерьмокра́тия) pozostáva z dvoch slov – z gréckeho kratein (vládnuť) a hrubého ruského slova дерьмо (hovno, výkal, lajno). Ide teda o hanlivý termín v ruskej publicistike. Používa ho najmä ľavicovo-opozičná tlač pri kritike činnosti antiľudovej vlády (v jej ponímaní), obzvlášť pri nepopulárnych opatreniach, ktoré rezonujú v spoločnosti negatívne. Prívrženci autoritárskeho usporiadania týmto výrazom nazývajú akýkoľvek neautoritársky systém (osobitne demokraciu).

Kde sa nám tá ДЕ(рь)МОКРАТИЯ teda vzala?

Daný termín spopularizoval ruský krajne ľavicový politik a publicista Jurij Muchin, keď v roku 1993 vyšla jeho kniha s rovnakým názvom. Slovo, resp. jeho odvodeniny existovali už skôr. Vedeli by sme ho nájsť v knihe Vladimira Vojnoviča Moskva 2042 (1986), vo filozofickom traktáte L. P. Karsavina O načalach (1925) a v podobe prídavného mena dermokratičeskijči v zápise z 24. septembra 1917 v denníku historika Jurija Goťjeho:

Vyhlásili štrajk. Vzíde z neho niečo? Ako ovplyvní ruských „dermokratov“? Tento výraz som počul včera a zapáčil sa mi.

Sťaby súčasný príklad výskytu tohto slova nám slúži článok z amerického ľavicového periodika Jacobine z roku 2017, ktorý nesie názov Dermokratiya, USA. V ňom autor hovorí ako v roku 1996 Clintonova administrácia údajne pomohla Jeľcinovi vyhrať v prezidentských voľbách. Opisuje tento politický zásah do volebného procesu nie ako pomoc pri tvorbe demokracie, ale ako budovanie dermokracie.

Nuž, demokracia zjavne nevonia každému a treba si priznať, že občas má svoje muchy. Tie však prilietajú práve vtedy, keď je demokratický systém naplnený zapáchajúcim obsahom, na ktorom má do veľkej miery podiel aj ľudský faktor.

Preto by som sa ja osobne chcel oddnes samého seba pýtať: čím ja sám napĺňam demokraciu?

Peťo Rusina
Napísal: