УРА-ПАТРИОТЫ

napísal: Peťo Rusina

Peťo Rusina vám v dnešnom článku objasní pozadie ďalšieho výrazu (ура-патриоты), s ktorým sa môžete v ruskom prostredí stretnúť celkom často. Prajeme príjemné čítanie:

Možno ste už niekedy narazili na internete, v knihe alebo v bežnej komunikácii na pojmy hejslovák či hurávlastenec. A okamžite ste z kontextu vedeli, že nejde o Slováka kričiaceho hej! ani o vlastenca skandujúceho hurá!, ale o čosi iné. Navyše ste v tom zacítili trochu irónie. Rovnako ako slovenský diskurz má svojich hejslovákov a hurávlastencov, tak má aj ten ruský svojich „ура-патриоты“.

Zinaida Gippiusová

Ura-patriot je ruským ekvivalentom slovenského hurávlastenca, ktorého by sme mohli definovať ako človeka, ktorý síce hlasito prejavuje svoje patriotické cítenie slovami, mávajúc popri tom slovenskou vlajkou, ale nemá ho podložené skutkami. Zmienky o ura-patriotizme by sme našli už začiatkom 20. storočia v denníkoch rôznych osobností. S týmto pojmom operovala Zinaida Gippiusová, predstaviteľka strieborného veku v ruskej literatúre. Tiež Piotr Bogdanov, predseda Najvyššeho sovietu národného hospodárstva Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky.

Piotr Bogdanov
knieža Viazemskij

УРА-ПАТРИОТЫ už od19. storočia

Špecifické pomenovanie falošného patriotizmu už existovalo v ruštine predtým, a to v podobe slovného spojenia kvasnoj patriotizm (kvasný patriotizmus), s ktorým v 19. storočí prišlo ruské knieža Viazemskij. Spomínaný pojem odvodil od tradičného ruského kvasu, ktorý bol v tom čase považovaný za ľudový nápoj. V Rusku vtedy prebiehala v rámci literárneho diskurzu polemika medzi tzv. západníkmi, orientujúcimi sa na západ, a slovanofilmi, ktorý odmietali všetko západné a kládli dôraz na slovanské tradície – a západníci si Viazemského výraz osvojili, aby mali čím ironizovať svojich názorových oponentov. Knieža použilo tento termín prvý raz vo svojom diele Listy z Paríža, kde aj vysvetlil, čo je podľa neho pravý patriotizmus:

“Mnohí nazývajú patriotizmom bezpodmienečnú chválu všetkého, čo je naše. U nás by sme to vedeli nazvať „kvasným patriotizmom“. Ja si myslím, že láska k vlasti musí byť slepá, pokiaľ ide o množstvo obiet za vlasť, ale nesmie byť slepá voči vlastnej samoľúbosti; v takejto láske môže byť skrytá aj nenávisť. Aký patriot – bez ohľadu na to, k akému národu by patril – by nechcel vytrhnúť zopár strán z histórie svojej vlasti a nekypel by rozhorčením, keby videl predsudky a neresti svojich krajanov?”

Môžeme konštatovať, že vyššie citované vety sú mimoriadne aktuálne aj v tejto dobe. Hoci vlastenectvu každý prikladá rôznu dôležitosť, stále ide o relevantnú súčasť života každého človeka. A tak si prajme navzájom, aby bola naša láska k vlasti hlavne krytá činmi – len vtedy bude mať hodnotu.

Peťo Rusina
Napísal: